DDBCPridajte sa do klubu
    Kamil AujeskyKamil Aujesky

    Čím viac zarábate, tým viac vás AI ohrozuje (výskum)

    Dnes sa pozrieme na čerstvý výskum od Anthropicu, ktorý hovorí niečo, čo väčšina ľudí nečaká: čím viac zarábate, tým vyššia šanca, že vás AI nahradí. A k tomu jeden sci‑fi experiment, pri ktorom ľudské mozgové bunky na čipe hrali Doom.

    Ak nadštandardne zarábate, AI vám (teoreticky) spôsobí problém

    Anthropic (firma za modelom Claude) zverejnila výskum s názvom Labor Market Impacts. A čísla sú zaujímavé.

    Ľudia v najexponovanejšej skupine zarábajú v priemere o 47 % viac ako tí, ktorých sa AI netýka. Štyrikrát častejšie majú vysokoškolský titul. Najviac ohrození sú programátori (75 % pracovných úloh pokrytých AI), finanční analytici a pracovníci zákazníckych centier. Naopak, 30 % pracujúcich má nulovú expozíciu voči AI: kuchári, automechanici, barmani.

    Toto je ale teória. A tu prichádza ten kľúčový bod.

    V praxi sa zatiaľ nezamestnanosť nezvýšila ani v najviac exponovaných profesiách. AI teoreticky dokáže pokryť 94 % úloh v IT a matematike, ale reálne pokrýva len 33 %. Ten rozdiel medzi „AI to vie" a „AI to reálne robí" je obrovský. Brzdí ho legislatíva, pomalá adopcia, bezpečnostné obavy a jednoducho ľudská zotrvačnosť.

    Ale jedno číslo by vás malo zaujímať: u mladých ľudí (22 až 25 rokov) v exponovaných profesiách klesla miera nájdenia práce o 14 % od spustenia ChatGPT. Firmy jednoducho menej najímajú juniorov, pretože časť ich práce zvládne AI.

    Čo s tým? Neznamená to, že zajtra prídete o prácu. Znamená to, že ak sa nenaučíte pracovať s AI, budete na trhu práce menej konkurencieschopní. Nie o rok, nie o päť rokov, ale už teraz. Celý výskum nájdete tu: Anthropic Research

    200 000 ľudských neurónov sa naučilo hrať Doom

    Austrálsky startup Cortical Labs vytvoril čip s názvom CL1, na ktorom žije 200 000 živých ľudských neurónov. A tie neuróny sa naučili hrať hru Doom. Samy. Bez toho, aby im niekto povedal pravidlá.

    Doom nie je Pong. Je to 3D prostredie, kde sa treba orientovať, hľadať nepriateľov a strieľať. Vedci museli vizuálne informácie z hry preložiť na elektrické impulzy, ktoré neuróny dokážu spracovať. Výsledok? Čip hrá lepšie ako náhodný systém, a čo je zaujímavejšie, naučil sa to rýchlejšie ako klasické strojové učenie na klasických čipoch.

    Prečo je to dôležité pre AI? Zamyslite sa nad jedným číslom: ľudský mozog, ktorý dokáže robiť sofistikované výpočty, pamätať si obrovské množstvo informácií a učiť sa nové veci, spotrebuje denne energiu ako jedna žiarovka. Zhruba 20 wattov. Trénovanie veľkých AI modelov si vyžaduje megawatty. Ak by sa podarilo skombinovať biologické neuróny s digitálnym hardvérom, AI by mohla byť energeticky efektívnejšia, ako si dnes vieme predstaviť. Sme ďaleko od praktického využitia, ale smer je jasný: budúcnosť výpočtového výkonu nemusí byť len o kremíku. Celé video s vysvetlením: YouTube

    Nová epizóda Žijeme Sci‑Fi s Vladimírom Suchom

    Málo hostí si volám dvakrát. Pán Sucha je kapacita a táto epizóda to potvrdila. Bavili sme sa o tom, či AI pozná súcit, kde má limity a kde ich naopak nemá. Jedno z kľúčových posolstiev: najväčšie riziko nie je, že AI bude príliš silná, ale že my budeme príliš pohodlní na to, aby sme ju správne používali. Ak vás zaujíma, kam smeruje technológia a čo to znamená pre Slovensko, odporúčam si nájsť 40 minút času. Pozrieť epizódu

    🚀

    AI Masterclass

    Nauč sa využívať AI nástroje na maximum. Praktický kurz pre každého.

    Chcem vedieť viac

    Páčil sa vám tento článok?

    Každý týždeň posielam novinky o AI, tipy a praktické návody. Žiadny spam.